Depresia

Depresia je choroba, kedy sa človek cíti väčšinu času smutný (často plače), prázdny, zúfalý (alebo stratí záujem o bežné veci) po dobu aspoň dvoch týždňov. Depresia ovplyvňuje schopnosť človeka pracovať, chodiť do školy alebo udržiavať vzťahy s rodinou a priateľmi. Depresia je jednou z najčastejších psychických zdravotných problémov. Je to choroba, ktorá zahŕňa telo, náladu a myseľ. Môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa človek stravuje, spí, ako vníma svoj život a ako o veciach rozmýšľa.

Depresia je iná, než sa cítiť smutne len po dobu pár hodín alebo dní. Odlišuje sa taktiež od smútku zo straty blízkeho alebo smútku očakávaného po traume alebo náročnej udalosti. Nie je to stav, ktorý si môžeme želať aby len tak prišiel alebo odišiel. Ľudia trpiaci depresiou sa z toho nemôžu tak ľahko dostať.

Áno. Medzi rôzne druhy depresie patrí:

• Chronická depresívna porucha. Tiež nazývaná veľká, hlavná depresia, je to kombinácia príznakov, ktoré obmedzujú schopnosť človeka pracovať, spať, študovať, jesť a užívať si koníčky.
• Dystýmia tento druh depresie trvá dlhšiu dobu (dva roky alebo dlhšie). Tieto príznaky sú menej závažné než je veľká depresia, ale môže vám brániť v normálnom a pokojnom živote.

Niektoré druhy depresie vykazujú mierne odlišné príznaky, ako tie, ktoré sú popísané vyššie. Zvyčajne nastávajú po určitej udalosti. Patria medzi ne:

• Psychotická depresia, ktorá nastáva, keď pacient trpí ťažkým depresívnym ochorením ktoré sa spája s niektorou formou psychózy, ako sú napríklad katastrofické predstavy, halucinácie a chorobné bludy.
• Popôrodná depresia , ktorá je diagnostikovaná, ak má matka veľkú depresiu do jedného mesiaca po pôrode. Depresia môže začať aj počas tehotenstva, je to tzv. prenatálna alebo predpôrodná depresia.
• Sezónna afektívna porucha (SAD), nazývaná sezónna depresia je depresia v zimných mesiacoch, keď svieti menej slnečného svetla.
• Bipolárna depresia, čo je depresívna fáza bipolárnej poruchy a vyžaduje inú liečbu, než veľká depresia

Je dvakrát pravdepodobnejšie, že depresia sa vyskytne u ženy, než u muža. Depresia je taktiež častejšia u žien, ktorých rodiny žijú pod hranicou chudoby.

Neexistuje jediná príčina depresie. Navyše, rôzne druhy depresie môžu mať rôzne príčiny. Existuje mnoho dôvodov, prečo žena trpí depresiou:

• Genetika (rodinná anamnéza). Výskyt depresie v rodinnej histórii zvyšuje riziko jej vzniku u ďalších členov rodiny. Depresia sa však môže objaviť aj u žien, v rodine ktorých sa predtým nevyskytla.
• Zmeny v mozgu. Mozgy ľudí s depresiou fungujú a vyzerajú inak, než u ľudí, ktorí depresiou netrpia.
• Chemická nerovnováha. Časti mozgu, ktoré riadia náladu, myšlienky, spánok, chuť k jedlu a správanie nemajú správnu rovnováhu chemických látok.
• Hormonálne faktory. Zmeny hormónov estrogénu a progesterónu počas menštruačného cyklu, tehotenstva, potratu, popôrodného obdobia, obdobia pred menopauzou a menopauzy môžu spôsobiť u žien depresie.
• Stres. Závažné a stresujúce udalosti, alebo kombinácia viacerých stresujúcich udalostí ako trauma, strata blízkej osoby, neúspešný vzťah, pracovné povinnosti, staranie sa o dieťa a starnúci rodičia, chudoba, či zneužívanie môžu u niektorých ľudí spustiť depresiu.
• Zdravotné problémy. Závažné zdravotné problémy ako mŕtvica, infarkt alebo rakovina môžu zvyšovať risk vývinu depresie. Výskum dokazuje, že u ľudí s vážnou chorobou a depresiou je pravdepodobnejší výskyt závažných foriem oboch chorôb. Niektoré choroby, ako napr. Parkinsonova choroba, hypotyroidizmus alebo mŕtvica môžu spôsobiť zmeny v mozgu, ktoré spustia depresiu.
• Bolesť. Ženy pociťujúce emocionálnu a fyzickú bolesť po dlhú dobu majú vyššie šance vyvinutia depresie. Bolesť môže pochádzať z dlhodobého (chronického) zdravotného problému, úrazu, alebo traumy, napríklad zo zneužitia alebo sexuálneho napadnutia

Nie všetci ľudia s depresiou majú rovnaké príznaky. Zatiaľ čo niektorí ľudia majú len zopár symptómov, iní ich môžu mať hneď niekoľko. To, ako často sa vyskytujú príznaky, a ako dlho trvajú, sa líši u každého človeka.

Pokiaľ máte niektoré z nasledujúcich príznakov, porozprávajte sa so svojim doktorom alebo psychológom:

• Pocit smútku, úzkosti, alebo "prázdnoty", častý plač
• Pocity beznádeje, bezmocnosti, bezcennosti, zbytočnosti
• Strata záujmu o koníčky a činnosti, z ktorých ste sa kedysi tešili
• Málo energie
• Problémy so sústredením, spomínaním, rozhodovaním
• Nespavosť, skoré ranné prebúdzanie alebo neskoré zaspávanie a nechce sa vám vstávať
• Žiadna chuť do jedla vedúca k úbytku na váhe alebo časté jedenie (aby ste sa „cítili lepšie“) vedúce k priberaniu
• Myšlienky na ubližovanie si
• Myšlienky na smrť alebo samovraždu
• Ľahko sa cítite mrzutý, podráždený, alebo nahnevaný
• Konštantné fyzické príznaky, ktoré sa nelepšia ani po liečbe, napr. bolesti hlavy, žalúdočná nevoľnosť a iné bolesti, ktoré neprechádzajú

Depresia je spojená s mnohými ďalšími zdravotnými problémami, napríklad:

• Srdcové choroby. Pravdepodobnosť, že človek so srdcovou chorobou dostane depresiu je dvakrát vyššia, než človek bez nej.
• Obezita. Štúdie ukazujú, že 43% dospelých ľudí s depresiou má obezitu. U žien, najmä žien bielej pleti, s obezitou je vyššia pravdepodobnosť výskytu obezity než u žien bez depresie. Taktiež, u žien s depresiou je pravdepodobnejší výskyt obezity než u mužov s depresiou.
• Rakovina. Asi 1 zo 4 ľudí s rakovinou môže trpieť depresiou. Depresiou trpí viac žien s rakovinou než mužov s rakovinou.

Ak máte symptómy depresie, porozprávajte sa so svojim lekárom. Niektoré lieky, a takisto niektoré zdravotné problémy (napr. určité vírusy alebo ochorenie štítnej žľazy) môžu mať podobné symptómy ako depresia. Niekedy môže byť depresia súčasťou inej psychickej poruchy.

Diagnostikovanie depresie spočíva v kladení otázok zo strany psychológa. Otázky sa týkajú vášho života, emócií, symptómov či ťažkostí. V rámci všeobecnej prehliadky vám doktor môže odobrať vzorku krvi alebo moču, aby vylúčil iné potenciálne ochorenia s rovnakými príznakmi.

Váš doktor alebo psychológ môže liečiť depresiu terapiou, liekmi, alebo kombináciou oboch. Doktor alebo zdravotná sestra vás môže nasmerovať k psychológovi, s ktorým začnete terapiu.

Po terapii sa niektorí ľudia so slabšou formou depresie cítia lepšie. Ľudia s miernou až ťažkou depresiou môžu okrem terapie potrebovať aj lieky – antidepresíva. Antidepresíva menia hladiny určitých chemikálií v mozgu. Môže pár týždňov alebo mesiacov trvať, než pocítite zmeny vo vašej nálade. Existuje mnoho druhov antidepresív a každému vyhovujú iné. Niektorým ľuďom pomôžu len obe metódy liečby naraz – terapie aj antidepresíva.

Aby sa s depresiou dokázali vyrovnať, niektorí ľudia začnú požívať alkohol alebo drogy. Drogy, rovnako ako alkohol však môžu váš psychický stav len zhoršiť a tiež ovplyvniť účinok liekov, ktoré užívate proti depresii. O požívaní alkoholu a iných drog sa porozprávajte so svojim lekárom.

Porozprávajte sa o vašich symptómoch so svojim doktorom, zdravotnou sestrou, psychológom, psychiatrom či sociálnym pracovníkom.

Ak uvažujete o tom, že si ublížite, hneď si zožeňte pomoc. Môžete zavolať na linku pomoci, alebo sa porozprávať s niekým blízkym.

Môžete sa cítiť tak, že je toho na vás veľa a že vaša bolesť nikdy nepominie, no tieto pocity netrvajú večne. Ľudia sa dokážu cez svoje samovražedné myšlienky preniesť. Takéto myšlienky sú zvyčajne len silné impulzy, ktoré po chvíli pominú.

Užívanie ľubovníka na liečbu depresie nebolo Správou potravín a liečiv (FDA) schválené. Výsledky štúdií zameraných na skúmanie vplyvu tejto rastliny na depresiu sa líšia.

Pokiaľ užívate aj iné liečivá, ľubovník bodkovaný by pre vás mohol byť nebezpečný. Ľubovník totiž môže obmedziť účinok týchto liekov alebo dokonca vyvolať život ohrozujúce vedľajšie účinky. Užívanie ľubovníka môže spôsobiť „nefunkčnosť“ liekov na srdcové choroby, HIV, depresie, záchvaty, niektoré rakoviny, či rejekciu transplantátu. Taktiež môže spôsobiť nefunkčnosť antikoncepčných tabletiek, takže môžete otehotnieť. Ak ľubovník užívate, je dôležité, aby ste to oznámili svojmu lekárovi.

Depresia je závažná psychická choroba, ktorá môže byť úspešne liečená terapiou a liekmi schválenými Správou potravín a liečiv. Netreba však zabúdať, že aj schválené lieky môžu mať vedľajšie účinky, a preto sa vždy porozprávajte so svojim lekárom.

Niektorým ľuďom áno. Vedci sa zhodujú, že cvičenie je lepšia liečba, než žiadna liečba. Taktiež hovoria, že cvičenie pomáha zredukovať symptómy, alebo pomáha v tom, aby sa vyskytovali menej často. Nevedia však, či cvičenie dokáže pomôcť tak, ako terapie či liečivá. Aj keď ľudia s depresiou vedia, že cvičenie by im mohlo pomôcť, je ťažké sa k nemu dostať. Pokiaľ ste dlho necvičili, chôdza pre vás môže byť ideálnym začiatkom.

V súčasnosti sa vedci zaoberajú výskumom prírodných a doplnkových liekov proti depresii. Momentálne nie je dokázané, že by niektoré z týchto liečiv fungovalo tak dobre, ako terapie a lieky. Niektoré z prirodzených doplnkových metód však vašu depresiu určite nezhoršia, ba naopak, môžu len pomôcť – napr. cvičenie, meditácia, relax, Zvyčajne so sebou nenesú žiadne riziká a vaše symptómy sa zlepšia.

Možno. Niektoré lieky, najmä antidepresíva môžu zhoršiť vaše šance na otehotnenie, avšak neplatí to vždy a treba si to overiť. Pokiaľ sa snažíte otehotnieť, porozprávajte sa so svojim lekárom o iných možnostiach liečby. Ženám pomáha napríklad špecifický typ terapie, tzv. kognitívne behaviorálna terapia (KBT). Čo sa tehotenstva týka, tento typ terapie so sebou nesie takmer nulové riziká. Počas KBT sa so psychológom snažíte zistiť, odkiaľ pochádza vaša depresia a taktiež sa budete učiť nahrádzať negatívne myšlienky pozitívnymi. Istí odborníci na psychické zdravie sa môžu zaoberať aj depresiou spojenou s neplodnosťou. Ženy, ktoré už užívajú antidepresíva a snažia sa otehotnieť by sa mali so svojim lekárom pozhovárať o výhodách a nevýhodách vysadenia liekov.